Filmoví tučniaci

Pôvodne som na tomto mieste chcel uverejniť článok o účelovosti v umení ale po udalostiach posledných dní by som sa chcel vyjadriť aj k téme opätovného zneužívania AVF pre osobný prospech preferovaných 'umelcov'. Táto téma však s účelovosťou plne súvisí. Nie tak dávno prišli poslanci NR SR(to je slovensky parlament) p. Kaščákova a p. Rajtár s ďalšími informáciami o princípoch fungovania AVF a RTVS. Pre tých, ktorí s uvedenými inštitúciami už majú svoje skúsenosti, to nebolo nič nové. Páni poslanci veľmi podobne popísali to, čo som už skôr uviedol v mojich predchádzajucich príspevkoch.

V tomto prípade išlo o 'producenta' Stráňavu, ktorému bolo doteraz za 5 rokov vyplatených spolu 750 000 euro na vývoj filmu Generál o M.R.Štefánikovi. 750 000 euro na vývoj filmu! Producent Stráňava sa na margo tohto vyjadrenia, začal ako správny prvorepublikový fiškus obhajovať, že vznik filmu má svoje špecifiká a k nim patrí aj vývoj filmu. Nikto nemusi byť poslanec parlamerntu aby pochopil, že 750 000 euro na vývoj filmu je veľa aj na podstatne bohatšie krajiny akým je tento klientelistický miništátik. To už nemajú títo filmári pár euro aby si dokázali samostatne vypracovať scenár a urobiť niekoľko obhliadok miest, kde sa bude film natáčat najmä s prihliadnutím nato, koľko peňazí už títo producenti vytiahli z vreciek daňových poplatníkov na ich predchádzajúce filmy? Ak by sa vážnosť dala merať peniazmi a generál Štefánik by sa dozvedel, koľko euro sa minulo iba na samotný vývoj filmu o ňom, týmto umelcom by úprimne zasalutoval.
Hneď nato sa k tomuto vyjadrili takmer všetky 'stavovské' organizacie. Asociácia nezávislých producentov, Asociácia producentov animovaného filmu, Slovenská asociácia producentov v audiovízii, Slovenská filmová a televízna akadémia, Slovenský filmový ústav a ďalšie. Áno, toľko prebujnelých filmových spolkov tu existuje. A nečakajte v nich akúkoľvek nezávislosť. Ich tvorba a pôsobenie je financovaná plne za štátne prostriedky. Pani Zuzana Mistríkova, 'prezidentka' Asociácie nezávislých producentov, sa hájila tým, že 'RTVS má zo zákona povinnosť spolupracovať s nezávislými producentmi v SR na výrobe audiovizuálnych diel - t.j. kombinácia týchto zdrojov je nevyhnutná, pretože dielo vyprodukované len zo zdrojov televízie nie je nezávislou produkciou.' O akej nezávislosti tu chcela táto pani hovoriť, keď zbytok rozpočtu ich filmov je aj tak financovaný cez ďalšie štátne prostriedky z AVF. Aký punc chcela dať tej svojej produkcii pod označením nezávislá? Kto má vlastne prístup k zdrojom v RTVS? Mistríková a pár ďalších, ktorí majú zhodou okolností prístup aj k zdrojom v AVF? Kto dal vôbec do zákona inštitút aby sa cez rúško povinnosti spolupráce s nezávislymi producentami pokrývali faktúry týchto eseročiek? Nebol to náhodou sám Maďarič? Nie je divom, že práve recipienti týchto dotácii a ostatní 'umelci' obhajovali tohto oportunistu ako príkladného ministra kultúry. Mimochodom, to je tá pani, ktorá na jednom z odovzdávaná filmových cien Slnko v sieti nahnevane vyhlasovala, že Dankovi(to je predseda takzvaného parlamentu) RTVS nepatrí. Pravdepodobne si myslela, že patrí jej, čo je z časti asi aj pravda.
Jedným z hlučnejších bol aj 'prezident' SFTA p. Šulík, ktorý sa vyjadril, že poslanci tomu nerozumejú a nechápu aka je štruktúra financovania filmového diela s odvolavaním sa na medzinárodné koprodukcie a záväzky. To, ze Šulík používa takýto nedôstojný slovník sa da celkom pochopiť. Spolu s 'viceprezidentom' SFTA Leščákom vytiahli iba z AVF na ich posledný spoločný film 600 000 euro. Obsahom filmu bol v podstane návod ako sa dostať z Viedne kdesi na stredné Slovensko, ktorý bol, ako inak, zaobalený do toho, že spracovávajú vážnu tému. Pritom len pred pár týždňami sa tejto podarenej dvojici podaril ďalší kúsok. AVF im opäť schválil dotáciu na ďalšiu banálnu 'šuščákovinu' vo výške 450 000 euro. Prídavkové eurá istotne pribudnú prostredníctvom RTVS. Zaujímavosťou je, ako jeden z členov komisie, p. Richard Nemec(to je pán, ktorý bol prítomný aj v 'mojej' komisii a u ktorého sa asi dalo najskôr predpokladať, že môj scenár aj skutočne čítal), celkom prekvapujúco opísal stav, v akom sa ich pripravovaný film nachádza.
Slovenský film je plne závislý na štátnych financiách. V súčasnosti neexistujú žiadne väčšie súkromné prostriedky pre filmovú tvorbu(ak nepočítame tvorbu súkromných televízií). Všetci takzvaní 'producenti' získavajú peniaze iba z Audiovizuálneho fondu, z RTVS a potom cez takzvané koprodukcie, prevažne z Českej republiky(fond podobný AVF), kde žiadne Fínsko nečakajte. V mnohých veciach je to viacmenej ako na Slovensku.
Z prostiedkov Audiovizuálneho fondu sa okrem filmu OUT(ten však ani nebol slovenský film) a Stanko za posledné roky nenakrútil ani jeden skutočne hodnotný film prinášajúci niečo nové spôsobom svojho spracovania alebo obsahom, pričom celkový rozpočet na takúto činnosť( spolu s RTVS a inými) je ročne v rozmedzí 20-30 miliónov euro. Ide o obrovské množstvo finančných prostriedkov utopených v externých a predražených zmluvách.

Od dvojice poslanov Kaščákova a Rajtár preto vzišiel veľmi dobrý návrh, že ak je film už raz dotovaný z prostriedkov AVF, nemôže byť dotovaný aj cez RTVS a ďalej počíta s jedinou možnosťou podpory filmu ako celku(žiadny vývoj a pod.), proti ktorému sa samozrejme hneď ohradili predstavitelia všetkých 'stavovských' organizácií. Týchto filmových tučniakov však nebude od verejných zdrojov odstaviť príliš jednoduché. Nájdu si iné spôsoby a naďalej si za štátne peniaze budú robiť svoje PR. Nie je raritou, že pri takmer miliónovom rozpočte filmu svieti v kolónke o vlastných zdrojoch žiadateľa údaj 5000 euro, čo je 0.5% celkového rozpočtu. Tento údaj je nakoniec úplne bezpredmetný. Aj keby tam bolo uvedených 100 000 euro. Tieto peniaze sa na nakrúcanie pravdepodobne nikdy nepoužijú. Naopak, na honorároch a doplňujúcich zmluvách si títo 'milovníci filmu' zoberú mnohonásobne viac. Keď im dôjdu financie, dajú si žiadosť o novú dotáciu, napriklad s označením: 2. fáza produkcie toho isteho filmu.
V prvom rade by bolo potrebne zrušit akékoľvek koncesionárske poplatky televízii a rozhlasu, ktoré končia na účtoch týchto 'nezávislých' producentov. So zavádzajúcim tvrdením, že občania vlastnia túto televíziu cez koncesionárske polatky tu pracuje množstvo jednotlivcov(aj z radov týchto 'nezávislých' producentov). Občania tohto štátu vlastnia túto televíziu či už s poplatkami alebo bez nich a postihovať občanov zato, že majú doma zapojenú elektrinu je úplné chrapúnstvo zo strany štátu! Funkcionár Šulík však chce tieto poplatky ešte zvýšiť, pravdepodobne preto, aby mal svoje filmy naďalej z čoho financovať.

Tak ako každý cent z eurofondov pre tých správnych ľudí deformuje náročné podnikateľské prostredie, tak každa podpora z Audiovizuálneho fondu deformuje film. AVF by mal svoje opodstatnenie pred mnohými rokmi, keď ste na výrobu filmu potrebovali veľké štúdiá, ťažké kamery a kilometre drahého filmu. Nedajte sa zmiasť vyjadreniami, že vďaka AVF ožil slovenský film(títo panáčikovia z neho iba profitujú) a podobnými budovateľskými heslami. Slovenský film len prežíva na účelových a tendenčných filmoch s jednoduchými scenármi až príliš pripomínajucimi denné seriály. Jediný rozdiel medzi nimi je drahá výprava v exteriéroch. V časoch keď na natočenie filmu potrebujete malú kameru a lepší počítač je význam takejto inštitúcie v podstate nulový. V podobných zariadeniach je pozaliezaných množstvo cencúľov, ktorých pracovnou náplňou je vykrikovať ako chce niekto poškodiť slovenský film, že je treba podporovat audiovizuálnu kultúru a že film potrebuje na svoj vznik financie a podobne.

Práve naopak, slovenský film by v prípade neexistencie AVF čakalo veľké ozdravenie a príležitosť by dostalo množstvo zaujímavych tvorcov, ktorí v súčasnej situácii nemajú veľa možností. To, čo na Slovensku chýba najviac, je poctivy film. Ak neexistuje ten, potom neexistuje ani film.